Šesť metód na zvládanie odporu, ktoré navrhli Kotter a Schlesinger (1979), je základný zoznam reakcií, ktorý uvádza šesť konkrétnych prístupov na reagovanie na odpor voči zmene, ktorý môžu manažéri využívať počas celého životného cyklu programu a projektu.
Týchto šesť metód je nasledovných:
- Vzdelávanie a komunikácia
- výrazné investovanie do informovania ľudí o dôvodoch zmien (keď sa odpor objavuje v dôsledku nedostatku informácií alebo dezinformácií). V ADKARe hovoríme o Awareness.
- Účasť a zapojenie
- zapojenie zainteresovaných strán do procesu zmien ako aktívnych účastníkov (keď sa odpor objavuje v dôsledku vylúčenia z procesu). Zapojením sa zvyšuje ako informovanosť tak aj angažovanosť.
- Facilitácia a podpora
- posilnenie emocionálnej a fyzickej/technickej podpory na pomoc pri realizácii zmeny (keď sa ako reakcia na zmenu objaví úzkosť alebo neistota). V ADKARe ide o Knowledge a Ability.
- Rokovanie a dohoda
- motivácia k prijatiu zmeny (obzvlášť užitočné, keď sú odporujúce zainteresované strany v pozícii, v ktorej môžu podkopať a spôsobiť vážne problémy, ak nebudú uspokojené ich potreby). V ADKARe ide o vytvorenie DESIRE prípadne taktika ukázania konsekvencií.
- Manipulácia
- úmyselné obmedzenie informácií pre niektoré zainteresované strany, pomoc pri získaní ich súhlasu tým, že im poskytnete kľúčové úlohy v procese zmeny (často sa používa, keď sa ostatné metódy považujú za príliš časovo alebo zdrojovo náročné pre tím zodpovedný za zmenu)
- Explicitné a implicitné donucovanie
- priame konfrontovanie s nežiaducimi dôsledkami pre odporcov (v situáciách s vysokou mierou rizika, napríklad ak je ohrozené prežitie organizácie, ak sa konkrétna zmena neprijme)
Tento „situačný prístup“ možno vybudovať na základe hodnotiacich nástrojov využitých skôr v procese (napríklad ADKAR), akonáhle sa identifikujú tieto perspektívy, pripravenosť organizácie na zmenu a obmedzujúce/hnacie sily. Tento zoznam metód podporuje schopnosť tímu priradiť konkrétne reakcie na každú predpokladanú výzvu, čo účinnejšie pomôže pri plánovaní, vykonávaní a celkovej morálke tímu počas celého procesu. Ako projektový alebo programový manažér, ktorý koordinuje zmenu, zvážte každú z metód pre každého zainteresovaného, s ktorým predpokladáte stretnutie, diskutujte s tímom a sponzormi o logike a integrujte tieto taktiky a ich možné dopady na iniciatívu zmeny do plánu riadenia projektu, harmonogramu, plánu riadenia rizík a rozpočtu.
Samozrejme postupujeme od taktiky 1. a 5. a 6. sú využívané iba v nevyhnutných prípadoch. Je zaujímavé, že kým v USA je preferovaný prístup „cukru“, v našich krajinách veľmi silno rezonuje pocit „straty“ respektíve negatívnych dopadov v prípade nespolupráce.